1. KAPITOLA
Damon!"- kričala som tak silno ako som mohla. „Elena pochop konečne , že z domu nevytiahneš ani nos." Nechcela som sa tak rýchlo vzdať. A okrem toHo Damonove reči som nikdy nebrala vážne. „Chceš sa staviť ?" Vybrala som sa k dverám s veľkým odhodlaním ísť za Stefanom. Už som skoro bola pri dverách , ale samozrejme čo som mohla čakať , keď som vo veľkom dome s upírom ? Damon ma dobehol. Ten jeho pohľad vo mne vždy vyvolával zvláštne pocity. Približoval sa ku mne a ja som automaticky šla dozadu. „Tak to už neskúšaj!" Damon mal naozaj hnev v očiach. Hneď na to zmenil svoj postoj na veľkého optimistu akým je on stále , keď sa deje niečo nebezpečné. „Asi dám na dvere a okná závoru." Damon sa doširoka usmial a prešiel okolo mňa a šiel k svojmu obľúbenému alkoholu a napil sa. „Odporúčam ti sadnúť si pre môj aj tvoj pokoj." Pomaly som prišla k sedačke a sadla som si. Aj tak mi nič iné nezostávalo. Sadla som si a pozerala som sa na dvere. Čakala som kedy dverami prejde Stefan a bude v poriadku. Mala som strach. „Ale no tak!" Damon okomentoval môj postoj a prišiel ku mne svojim rýchlym „krokom" . Sadol si ku mne. „Keď kocúr nie je doma, tak myši by mali mať zábavu." Pozrela som sa na neho hnusným pohľadom akým sa stále pozerám na neho , keď už mám tých jeho komentárov k situácii dosť. „Ale no tak Elena , robím si srandu." Damon sa napil a položil si hlavu na sedačku. Trošku som sa odtiahla. Damon sa v tom momente postavil a šiel k rádiu. Zapol naozaj romantickú hudbu. Pozrela som sa na neho. „To je žart! Ale pre moju obhajobu , už to tu v tom prehrávači bolo. Myslím, že Stefan plánoval romantický večer." Usmiala som sa. „S Katherine." „Damon!" „Prepáč." Damon vyberal nové cédečko. „Dnes si plný žartov." „No Elena , myslel som si , že si, si už zvykla." Pokrútila som hlavou a pozrela som sa do krbu. „Tak. Skúsim toto." Damon vložil cédečko do prehrávača. Boli to piesne typické pre jeho povahu. „Len pre informáciu , toto sú Stefanove piesne." Prekrížila som ruky a pozrela som sa na neho. „Fajn , fajn tak sú moje. Ale chcem , aby si sa uvoľnila. Vyzeráš veľmi napäto." „ Ty si , si to všimol ?" Odpovedala som ironicky. „Och." Damon položil pohárik a začal tancovať. Začala som sa usmievať , pretože bolo naozaj komické ho vidieť tancovať. Podišiel ku mne a chcel , aby som šla tancovať. „Nie. Nejdem." „Treba , aby si sa uvoľnila a zabudla na to , že sa niečo deje." Chytil ma za ruku a ja som sa nebránila. Čudovala som sa , že s tým súhlasím , preto som sa radšej pozrela na svoj krk , či tam mám náhrdelník. „Máš ho tam , neboj sa ." V tom vošla do domu Katherine. „Ale , ale čo to tu máme. Takto zneužívate čas , keď Stefan nie je doma?" Nevšímala som si ju a vyšla som von s tým , že kde je Stefan. Ale nikde nebol. Vošla som späť do domu. „Katherine , kde je Stefan ?" Katherine sa neotočila a pozerala sa na Damona. Pozrela som sa na Damona. Damon hneď nahodil vážnu tvár. Prišla som ku Katherine. „Kde je Stefan ?" „Prečo sa už nezabávate?" Katherine prišla ku prehrávaču a vypla ho. Chytala ma hystéria. „Katherine?" „ Upokoj sa Elena." Povedal mi Damon úplne pokojne. „Ako môžem byť pokojná , keď neviem kde je Stefan?" Nevedela som čo robiť tak som očami pozerala na Damona a potom na Katherine a stále dookola. „Je v poriadku." Povedala Katherine. „Pre tvoj pokoj v duši." „ A kde je ?" „Príde zajtra. Musel ešte niečo vybaviť a povedal , aby si sa nebála." Nejako som jej neverila. „Damon ? Veríš jej ?" „Nič iné mi neostáva." Damon sa vybral do izby. Keď zabuchol dvere tak som šla do izby aj ja. Nemyslím si , že byť v jednej miestnosti s Katherine je bezpečné. Keď som bola na poschodí , tak Katherine odvrkla  - „Pekné privítanie. To je všetko za to , že tu riskujem svoj krk pre záchranu niekoho , koho neznášam ?" Nemala som chuť som jej odporovať tak som zabuchla dvere a ľahla som si na posteľ. Nemala som pokoj v duši. Postavila som sa k oknu a pozerala som sa von. Veľmi rýchlo sa stmievalo. Vytiahla som svoj denník a začala som si do neho písať. Stále som sedela pri okne a čakala som kedy príde Stefan. V tom som videla ako vyšla von Katherine a šla preč. Vyšla som teda z izby a poobzerala som sa či je niekde Damon. Nikde som ho nevidela tak ma napadlo , že pôjdem von. Dala som si bundu a zapla som sprchu ,aby som Damona zmiatla s tým , že sa sprchujem. Vyšla som z izby a stále som nikde Damona nevidela. Zatiaľ mi všetko vychádzalo. Pomaličky som vyšla z izby a šla dole schodmi. Dole na poschodí som sa ešte pozrela na Damonove dvere , ktoré boli stále zatvorené. Približovala som sa k dverám.

2.KAPITOLA
Ešte som sa otočila a to som nemala robiť. Čo som mohla čakať. Stál predo mnou Damon.

„ Ty nedáš pokoj?"
Damon ma chytil za ruku a ťahal späť.
„ Mňa neoklameš, Elena."
„Samozrejme, 150 ročného upíra."
Odpovedala som s hnevom v hlase. Sadla som si na sedačku a prekrížila som ruky. Damon vyšiel hore a hneď na to prišiel naspäť.
„Ak chceš mať ešte teplú vodu na večer tak šetri ňou."
„Teba absolútne  netrápi to , kde je tvoj brat?"
„Elena , ak by som sa za tých posledných 150 rokov mal stále strachovať , že kde je môj brat , tak asi vybuchnem od toľkého strachu."
Zdvihla som obočie.
„No fajn, Elena. Ak nechceš , aby som ťa zamkol v tvojej izbe po zvyšok noci aj dňa , tak choď hore a toto už neskúšaj."
Damon podišiel k dverám a zamkol ich. Vstala som a šla som hore.
"Neznášam ho!"
Rozhadzovala som rukami a nevedela som čo ďalej. V tom moje premýšľanie prerušilo zvonenie mobilu . Bola to Jenna.
„Elena, kde si ?"
„Jenna, poslala som ti po Jeremym správu , že dnes prespím u Stefana."
„A tu je ten problém Elena. Jeremy dnes neprišiel domov a myslela som si , že bude s tebou. Ale nie je však?"
„Nie. On so mnou nie je. Skús mu zavolať."
„Už som sa o to pokúšala, ale ma vypnutý mobil."
„Dobre. Ja to ešte skúsim."
Zvesila som mobil a mala som tušenie , kde môže byť. Rozbehla som sa do izby Damona. Otvorila som dvere a Damon ležal na posteli a pokojne si čítal.
„Neviem kde je."
„Ty ! Ty si ma počúval?"
„Áno."
„Och ! To mi je teraz jedno. Damon kde je Jeremy?"
„Elena , práve som ti povedal , že neviem."
„Ale vieš. Je so Stefanom , však?"
„Ale prosím ťa. Pochybujem , že by Stefan zobral tvojho brata ... čiže smrteľníka , ktorý by mu len zavadzal. Pekne sa vráť do svojej izby , pretože ja ti už nič nepoviem."
Zúrivo som sa vybrala k dverám.
„A Elena?"
Otočila som sa s nádejou , že mi niečo povie.
„Ver mi , že so Stefanom nie je."
Nahodil svoj spokojný výraz.
„Ach!"
Zabuchla som za sebou dvere. Neverila som mu ani jedno slovo. Vrátila som sa do Stefanovej izby a uvažovala som , kde môže byť Jeremy. Bála som sa o neho a keby , že mi Pán všemohúci Damon Salvatore nezakázal vychádzať von , utekala by som ho hľadať. Po dlhom uvažovaní som sa upokojovala a začala som veriť Damonovým slovám. Sama neviem ako. Naozaj pochybujem , že by Stefan zobral môjho brata so sebou. Keď som sa už celkom "upokojila" vzala som ručník a šla som sa osprchovať , pretože som potrebovala zabudnúť na všetky problémy , ktoré sa na mňa rútia.

3.KAPITOLA

Rýchlo som sa osprchovala , pretože voda bola studenšia než som sa domnievala. Prečo musí mať Damon stále pravdu ? Keď som zo sprchy vyšla , všimla som si ako mi mobil hlási , že mi prišla SMS a neprijatý hovor. Všetko to bolo od Jenny. Čo sa stalo? Ihneď som jej zavolala.

„Jenna ? Tu je Elena. Čo sa deje?"
„Elena ... Nič , nič. Všetko je v poriadku. Len som ti chcela povedať , že Jeremy už je doma. Bol vonku s kamarátmi a vybil sa mu mobil. Takže všetko na v úplnom poriadku."
Zacítila som v sebe strašnú úľavu. Bola som šťastnejšia , keď som vedela , že Jeremy je v poriadku a je doma. Aj keď mi prišlo divné , že bol Jeremy vonku. Už skoro nikdy nikam nechodieva. Nechcelo sa mi to riešiť a pridávať si problémy. Hlavné je , že je Jeremy v poriadku.
„Fajn. Som rada , že je doma a je v poriadku."
„ Áno. Ehm ... Elena , zostávaš na noc u Stefana?"
Uchh ... Stefana ako Stefana , teraz je to skôr u Damona , pretože Stefan nie je doma.
„Áno."
„Fajn. Tak ... sa maj."
Jenna sa mi zdala trošku napätá , ale nechcela som sa pýtať čo sa deje , pretože by som vedela už aj odpoveď.
„Ahoj."
Zložila som a šla som si vysušiť vlasy.
„Ja som ti hovoril , že neviem kde je."
Otočila som sa a videla som Damona s jeho „očarujúcim" úsmevom ako stojí na prahu dverí.
„Čo tu chceš?"
„Ospravedlnenie."
Pokrútila som hlavou a otočila som sa s tým, že idem si do kúpeľne po fén. Keď som sa vrátila tak stále stál na prahu.
„Nerozumiem , prečo ma stále odpočúvaš. Prečo stále počúvaš to , čo robím."
„Nudím sa , Elena. A keď sa nudím tak rád počúvam to , čo robia iní. A keďže ty si tu jediný človek..."
Zdvihol plecia a ja som prevrátila oči.
„Aspoň raz by si mohol prestať. Dosť mi to už lezie na nervy."
„To je môj cieľ!"
Pokrútila som hlavou a pousmiala som sa.
„Ako inak."
Zdvihla som uterák.
„Preboha!"
Damon stál pár centimetrov odo mňa. Hľadela som mu do očí.
„Kedy dostanem ospravedlnenie?"
Aké krásne , krásne oči.
„Aké? Ja ti nič nedlhujem."
Oddialila som sa od neho.
„Elena ! Pred chvíľou si mi vtrhla do izby. Bez zaklopania a vyčítala si mi , že viem kde je Jeremy a , že ti klamem!"
Pokrútil hlavou.
„Nedôveruješ mi."
„A čuduješ sa ? Po tom všetkom čo si urobil sa čuduješ , že ti neverím?"
Damon sa zatváril šokovane. Zdá sa , že takúto odpoveď nečakal.
„Myslel som , že si svoj názor už zmenila. Vidím , že sa márne snažím."
Damon sa otočil a bol na odchode.
„Prepáč."
Povedala som. Pozastavil sa na chvíľku. Nič nepovedal a o chvíľku odišiel.

Super. Teraz budem zase pozerať na jeho výraz ublíženého mačiatka. Och,ale tie jeho oči. No myslím, že stačilo. Ľahla som si do postele, pretože už bolo dosť neskoro. Rozmýšľala som nad tým, kde je Stefan a kedy sa vráti. Nejako sa mi už podarilo zaspať. Sníval sa mi vážne divný sen. Zobudila som sa celá spotená. Poobzerala som sa okolo seba. Všade bola tma. Stefan nikde a okrem toho som počula , že vonku prší a pridala sa aj búrka. Blesky osvietili celú izbu tak, že by som dokázala nájsť aj ihlu na zemi. Vstala som a šla som sa dole napiť. Naliala som si džús a chcela som ísť hore. Všimla som si, že v knižnici sa svieti. Prisahala by som, že pred tým sa tam nesvietilo. No, ale ľudia sú veľmi zvedaví a ja nie som iná. Položila som pohár na stolík a šla som sa tam pozrieť. Chcela som vedieť, či to nebude Stefan. Možno sa vrátil a nechcel ma zobudiť. Držala som sa tejto teórie do vtedy, pokým som nedošla ku kreslu a presne som vedela, kto tam sedí. Damon. 

„Damon. Čo tu ..." 
Nevedela som dokončiť vetu a okrem iného asi vedel, čo chcem povedať.
„Čítam si?
„Ale pred tým si tu nebol."
„Ale bol." 
„Nebol. A nerob zo mňa hlúpu. Ja viem, že keď som šla do kuchyne, bola v celom dome tma a teraz?" 
Prekrížila som si ruky na hrudi. Začala mi byť dosť zima z toho, že vonku prší. Dom sa samozrejme ochladil tiež.
„Je ti zima?"
Opýtal sa ma Damon.
„Prv odpovedz ty na moju otázku."
„Haha."
Usmial sa a pozrel sa do knihy. Keď dlho neodpovedal, otočila som sa a šla som späť do izby. Počula som už len zavretie knihy. Keď som sa vyšplhala na poschodie, už som Damona v kresle sedieť nevidela a zase bola v celom dome tma.
„Css."
V tom ma niekto chytil za ruku a cítila som, že som si udrela hlavu o stenu. Chcela som kričať, ale nemohla som. Dal mi na ústa ruku. Pri takej tme som nevidela do tváre. 
„Nemáš najmenšiu šancu."
Počula som, že to bol ženský hlas. Bola to Katherine. Svojím upírim krokom ma preniesla pred dom a ťahala preč. Stále som nemohla nič povedať a ani kričať , aj keby som ju uhryzla, nič by sa jej nestalo. Snažila som sa jej vzoprieť najviac ako som mohla, ale čo ja zmôžem proti upírovi? Nič. Ach, kde ma to len ťahá. Teraz som si želala , aby prišiel Damon a zachránil ma... Pokračovanie zajtra :33 s láskou Tinčáá:3^^